Urbariát Drienovec - Fotogaléria

História

urbariátov sa začala za čias Márie Terézie. V januári 1767 bol vydaný tzv.„milostivý urbár“. Nariadenie Márie Terézie uvádzalo do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaného voči jeho zemepánovi s rozsahom pôdy, ktorú užíval. Urbár bola kniha, v ktorej boli zapísaní poddaní, pracujúci na poliach a lesoch panstiev. Urbár je historický termín používaný na našom území od čias Rakúsko-Uhorska, kedy bol súpisom povinností poddaných voči svojim pánom. Vznikali urbárske knihy, ktoré obsahovali register feudálneho panstva v rámci jednotlivých dedín, no často v nich nachádzame aj súpis zemepánskeho majetku so zámkami, lesmi, majermi, rybníkmi. Urbáre alebo Urbárske knihy vznikali z iniciatívy majiteľov panstiev a statkov pre evidenciu odvodov, ktoré im plynuli z poddanských usadlostí. V 18. storočí zjednotila urbárska regulácia Márie Terézie poddaných evidovaných v urbároch na urbárskych poddaných a pôdu im pridelenú pod názvom urbárska pôda. Tento krok sa dá považovať za prvotný základ významu dnešných urbárskych spoločenstiev. Marcovými konštitučnými zákonmi z r. 1848 stratili urbárske dokumenty ich pôvodný význam pre feudálno-poddanské vzťahy. V tomto prelomovom období bolo zrušené poddanstvo a pôda patriaca poddaným oslobodená od feudálnych tiarch prešla do základného vlastníctva roľníkov. Urbárskym patentom z roku 1853 sa fond urbárskej pôdy rozšíril o urbárske lesy, pasienky, štrkoviská a pod., ktoré sa vydelili miesto dovtedajších úžitkových práv urbárskych poddaných zo zemepánskych majetkov. Novovzniknuté urbárske spoločenstvá spravovali svoje pozemky až do ich rozdelenia, predaja, prípadne poštátnenia a združstevnenia v polovici 20. storočia